Halmešský rozprávkový chodník na bicykli

Výlet v okolí Trnavy, ktorý vyzeral úplne obyčajne, no nakoniec priniesol oveľa viac, ako sme čakali.

Tentokrát sme sa vybrali do okolia Trnavy na naše ďalšie rodinné dobrodružstvo.

Stále nás lákalo ísť sa pozrieť na vyhliadku v Jablonci. Už dlhšie sme premýšľali, že sa tam vyberieme, no až tentoraz sme si povedali, že je ten správny čas.

Keď sme začali zisťovať, čo všetko sa v okolí nachádza, zistili sme, že pri parkovisku oproti futbalovému štadiónu v Jablonci sa dá pohodlne zaparkovať autom a odtiaľ sa dá pokračovať nielen na vyhliadku, ale aj na Halmešský rozprávkový chodník.

Voľba bola teda jasná.

Najskôr vyhliadka a potom rozprávkový chodník.

A práve druhá časť výletu nás nakoniec prekvapila asi najviac.

Najskôr sme sa vybrali na vyhliadku

Po príchode do Jablonca sme sa najskôr vybrali smerom na vyhliadku.

Počasie nám prialo a už po chvíli bolo jasné, že rozhodnutie vybrať sa sem stálo za to.

Mali sme nádhernú viditeľnosť.

Na jednej strane sme sa mohli pozerať smerom na Karpaty a Červený Kameň, na opačnej strane sa nám otvoril výhľad smerom na Trnavu a ďalej na Piešťany.

Takéto chvíle máme na rodinných výletoch veľmi radi.

Človek sa na chvíľu zastaví, deti sa rozhliadnu a zrazu si uvedomíte, že za krásnymi výhľadmi nemusíte cestovať ďaleko.

Aj okolie Trnavy má svoje miesta, ktoré dokážu príjemne prekvapiť.

Chvíľu sme si ešte užívali výhľad a potom sme nasadli na bicykle a spustili sa späť smerom k futbalovému štadiónu.

A práve tam sa začalo naše ďalšie dobrodružstvo.

Halmešský rozprávkový chodník

Od futbalového štadióna sme prešli bránou na Halmešský rozprávkový chodník.

Podľa toho, čo sme si o trase zistili, sme vedeli, že cesta vedie po poľnej cestičke, ktorá na začiatku pokračuje popri lesíku a vodnom toku Gidra.

Následne sa značná časť trasy dostáva do lesa a v záverečnej fáze sa cesta opäť vracia pod stromy a pokračuje smerom do Budmeríc.

My sme sa na trasu vybrali v popoludňajších hodinách a musíme povedať, že tieň sme si v tom čase naozaj užívali.

Vzhľadom na teplá, ktoré v tom období boli, bolo príjemné, že veľká časť trasy viedla pod stromami.

Ale poďme pekne po poriadku.

Prvé stanovisko nás zastavilo už po 300 metroch

Po začiatku našej cyklotúry sme sa približne po 300 metroch zastavili pri prvej informačnej tabuli.

Medzi stromami sa dalo dostať bližšie k vodnému toku a práve tu sa nachádzalo aj posedenie a malé ihrisko.

A samozrejme, deti sa tu hneď na úvod zahrali.

Pobehali sme si okolo Gidry a práve vtedy sme si všimli tabuľu, na ktorej sa dala spustiť hra.

Tak sme vytiahli mobil, oskenovali QR kód a spustili ju.

Deti začali zaujaté počúvať príbeh.

A potom prišla prvá úloha.

Uhádnuť prvé písmenko do skladačky.

Podarilo sa.

A tým sa celý výlet zrazu zmenil.

Už sme nešli iba na bicykloch.

Deti mali pred sebou úlohu.

Museli postupne prejsť jednotlivé stanovištia, počúvať príbehy, hľadať písmená a na konci zistiť, aké slovo sa v celom príbehu ukrýva.

Vrátili sme sa teda späť na chodník a pokračovali ďalej.

Z obyčajnej cesty sa pre deti stal trial

Cesta bola nesmierne zábavná.

Ide totiž v teréne a naša dcéra so synom sa začali cítiť tak trochu ako na triali.

Každá nerovnosť, zákruta alebo zmena povrchu bola zrazu zaujímavá.

A presne toto máme na cyklovýletoch s deťmi radi.

To, čo dospelý vníma ako obyčajnú cestu, môže byť pre dieťa malé dobrodružstvo.

Nemusí ísť o desiatky kilometrov.

Niekedy stačí cesta, ktorá sa trochu vlní a vedie medzi stromami.

A deti sa zabávajú.

Druhé stanovisko a Pipi Dlhá Pančucha

Po chvíli sme dorazili k druhému stanovisku.

Tentokrát bola témou Pipi Dlhá Pančucha.

Zosadli sme z bicyklov a pustili si druhý príbeh.

Deti opäť pozorne počúvali a snažili sa nájsť ďalšie písmeno do skladačky.

Popri tom sme si pozreli aj postavičky vyrobené z dreva, ktoré sa nachádzajú pozdĺž trasy.

Pomaly sme sa potom pobrali ďalej.

A práve od tohto miesta sa začala tá pravá zábava.

Medzi stromami začalo skutočné dobrodružstvo

Cesta sa zmenila a vstúpila do lesíka.

Treba prechádzať pomedzi stromy a cesta sa postupne začala kľukatiť.

Chvíľu sme išli jedným smerom, potom sa cesta stočila a opäť sme pokračovali medzi stromami.

Až sme prišli k ďalšiemu stanovisku.

Tu sme si opäť prehrali príbeh a našli ďalšie písmeno.

Potom sme pokračovali miernymi kopcami na koniec Jablonca.

Aj tu sa nachádzalo posedenie spolu s malým ihriskom.

Deti zosadli z bicyklov a išli sa opäť pohrať.

A ako na každom stanovisku, aj teraz pobehovali ku Gidre a skúšali všetko dookola.

Voda ich jednoducho lákala.

A my sme ich nechali.

Veď práve takéto chvíle sú súčasťou výletu.

A potom sa cesta zmenila na horskú dráhu

Z tohto stanoviska začala byť cesta ZABAVNÁ.

A myslíme tým naozaj zábavná.

Bola ako horská dráha.

Kľukatá, stále hore a dole.

Raz ste išli dole a o chvíľu už bolo potrebné opäť šliapať do kopca.

Syn zišiel tento úsek so mnou na bicykli, dcéra si radšej bicykel miestami tlačila.

Potom opäť nasadla a šliapala ďalej.

Až sme sa dostali k ďalšiemu úseku, kde nás čakalo stúpanie a následne prudké klesanie.

Pod ním sa v zákrute nachádzalo ďalšie stanovisko s príbehom.

Opäť sme zastavili.

Pustili sme si príbeh.

Zistili sme ďalšie písmeno.

A pokračovali sme ďalej.

Posledné stanovisko a tajomstvo na konci

Vybrali sme sa na posledné stanovisko.

Tu už išla cesta pekne rovno.

Po dosiahnutí posledného stanoviska sme mali všetky potrebné písmená.

A konečne sme mohli rozlúštiť celý príbeh.

Podarilo sa.

Zistili sme slovo, ktoré sa v ňom ukrývalo.

Ale...

To vám neprezradíme.

Ak ho chcete zistiť, budete si musieť Halmešský rozprávkový chodník prejsť sami.

A podľa nás je to tak vlastne najlepšie.

Pre deti je predsa najväčšia zábava práve to, keď na niečo prídu samy.

Z Jablonca smerom na Budmerice

Od posledného stanoviska sme sa dostali k ceste, ktorú bolo potrebné prejsť a pokračovať ďalej.

Po chvíli cesta vyšla z lesíka a opäť sme pokračovali popri Gidre pod stromami smerom na Budmerice.

Aj v tejto časti sme si užívali príjemný tieň.

V závere sa cesta stáča okolo rodinných domov a následne bolo potrebné prejsť obrubníkom na cestu.

Tu sme sa rozhodli zastaviť.

Futbalové ihrisko a ďalšie neplánované dobrodružstvo

Zastavili sme sa pri futbalovom ihrisku.

Trochu sme sa osviežili a deti sa opäť zahrali.

A potom sme si všimli ďalšie ihrisko pri bytovkách.

Tak sme zamierili aj tam.

Deti boli nadšené.

Ihrisko je na veľkej ploche a ponúka naozaj veľa priestoru na hranie.

Najskôr ani nevedeli, kam skôr ísť.

Raz boli na jednej strane, o chvíľu už na druhej.

A my sme si zatiaľ mohli trochu vydýchnuť.

Presne takéto prestávky sú pri výletoch s deťmi podľa nás veľmi dôležité.

Nie je potrebné stále šliapať.

Niekedy treba jednoducho zastaviť a nechať deti vybehať energiu.

Cesta späť

Keď sa deti dohrali, vybrali sme sa späť.

Išli sme cestou pomedzi domy okolo bytovky a následne sme sa vydali po rovnakej trase späť.

Tentoraz sme však mali jednu veľkú výhodu.

Vedeli sme, čo nás čaká.

A tak sme si mohli viac všímať všetky drevené postavičky, ktoré sa nachádzajú popri celej trase.

Postupne sme všetkým zamávali a lúčili sa s nimi.

Jedna za druhou.

Až sme sa opäť dostali k prvému odpočívadlu na začiatku celej trasy.

Najzábavnejšie bolo, že do Budmeríc sme šli dve a pól hodiny a naspäť 20 minút.

Ešte sme sa museli zastaviť pri Gidre

Tu sa chceli deti ešte raz zastaviť a pohrať.

Tak sme si spravili prestávku.

Hojdali sa.

Behali.

Skákali okolo Gidry.

A samozrejme, opäť skúmali všetko naokolo.

A práve vtedy sa to stalo.

Zrazu sme v rieke uvideli raka.

A to bol úžasný pocit.

Nielen pre deti.

Aj pre nás dospelých.

Veď naposledy som raka videl v rieke ešte vtedy, keď som bol dieťa.

A teraz tam bol.

Normálne v prírode.

V Gidre.

Takýto moment človek jednoducho nenaplánuje.

A práve preto máme rodinné výlety tak radi.

Môžete si naplánovať trasu.

Môžete si naplánovať zastávky.

Ale nemôžete si naplánovať, že počas prestávky pri rieke zrazu uvidíte raka.

A práve takéto nečakané zážitky zostanú v pamäti najdlhšie.

Ešte raz sme sa zastavili na vyhliadke

Po tomto zážitku sme sa pomaly odobrali späť.

Ale ešte predtým, ako sme definitívne zamierili k autu, sme sa rozhodli zastaviť ešte raz na vyhliadke.

Chceli sme si užiť posledné výhľady.

Tentoraz už však boli trochu iné.

Na začiatku výletu sme ešte len premýšľali, čo nás čaká.

Teraz sme už mali za sebou celé popoludnie plné zážitkov.

Vyhliadku sme si ešte raz pozreli, chvíľu sme postáli a potom sme sa poslednýkrát spustili smerom na parkovisko.

Bicykle na nosič a smer domov

Keď sme prišli k autu, naložili sme bicykle na nosič.

Dcérin bicykel sme dali do kufra.

A mohli sme vyraziť domov.

Až vtedy sme si vlastne uvedomili, koľko sa toho počas jedného popoludnia udialo.

Pritom na začiatku to vyzeralo úplne jednoducho.

Vyhliadka.

Trochu bicyklovania.

Možno krátka prechádzka.

A domov.

Nakoniec z toho však bol rozprávkový chodník, terén, les, ihriská, Gidra, príbehy, drevené postavičky, množstvo zastávok a dokonca aj rak v rieke.

Výlet, ktorý vyzeral obyčajne

A práve toto máme na rodinných výletoch najradšej.

Nemusia byť dokonale naplánované.

Nemusia byť dlhé.

Nemusíme za nimi cestovať cez celé Slovensko.

Niekedy stačí vybrať sa niekam, čo máme relatívne blízko.

A potom už len objavovať.

Na tomto výlete nás najviac bavilo sledovať, ako sa obyčajná cyklotrasa postupne menila na dobrodružstvo.

Najskôr vyhliadka.

Potom Gidra.

Prvé stanovište.

QR kód.

Príbeh.

Písmenko.

Ďalšie stanovište.

Pipi Dlhá Pančucha.

Les.

Kľukaté cesty.

Stúpania.

Klesania.

Ihriská.

Budmerice.

A nakoniec rak v rieke.

Keď sa na to človek pozrie spätne, je až neuveriteľné, koľko zážitkov môže priniesť jedno popoludnie.

A možno práve preto netreba každý výlet plánovať do posledného detailu.

Stačí vyraziť.

Halmešský rozprávkový chodník s deťmi – naše hodnotenie

Ak hľadáte tip na výlet s deťmi v okolí Trnavy, Halmešský rozprávkový chodník nás príjemne prekvapil.

Najviac sa nám páčila kombinácia bicyklovania, prírody a hry.

Deti nešli iba po ceste za nami.

Mali vlastnú úlohu.

Počúvali príbehy.

Hľadali písmená.

Pozerali drevené postavičky.

Prekonávali terén.

Zastavovali sa pri vode.

A popritom sa mohli vyblázniť na ihriskách.

To je podľa nás presne to, čo robí cyklovýlet s deťmi zaujímavým.

Nie je to len o kilometroch.

Je to o tom, čo sa počas tých kilometrov stane.

A tentoraz sa toho stalo naozaj veľa.

Čo by sme odporučili rodičom?

Ak sa na tento výlet vyberiete s deťmi, určite si nechajte dostatok času.

My sme sa na viacerých miestach zastavovali.

Deti sa hrali.

Skúmali Gidru.

Počúvali príbehy.

A jednoducho si užívali cestu.

Preto by sme tento výlet určite neplánovali ako rýchlu cyklojazdu, ostatne tento výlet môžete absolvovať aj na pešo.

Práve naopak.

Nechajte deti objavovať.

Ak chcú zastaviť pri vode, zastavte.

Ak chcú vyskúšať ihrisko, dajte im čas.

Ak chcú preskúmať drevenú postavičku, nechajte ich.

A ak sa vám podarí uvidieť raka v rieke, tak máte vyhrané.

Pretože presne o tom sú podľa nás najlepšie rodinné výlety.

Nie o tom, aby sme čo najrýchlejšie prišli do cieľa.

Ale o tom, aby sme si cestu užili spolu.

Často kladené otázky

Kam na výlet s deťmi v okolí Trnavy?

Jablonec a Halešský rozprávkový chodník sú podľa našej skúsenosti veľmi príjemnou možnosťou na rodinný výlet v okolí Trnavy. Výlet môžete spojiť s návštevou vyhliadky a následnou jazdou na bicykloch smerom k Budmericiam.

Je Halmešský rozprávkový chodník vhodný pre deti?

Podľa našej skúsenosti áno. Deti počas trasy počúvajú rozprávkové príbehy, prostredníctvom QR kódov sa zapájajú do hry a postupne získavajú písmená do skladačky. Na trase sa navyše nachádzajú drevené postavičky, ihriská a miesta pri Gidre, kde sa dá zastaviť.

Dá sa Halmešský rozprávkový chodník absolvovať na bicykli aj na pešo?

My sme celú trasu absolvovali na bicykloch ale stretli sme ľudí aj na pešo. Treba však počítať s tým, že nejde o dokonale rovnú cyklotrasu. Niektoré úseky vedú terénom, medzi stromami a nachádzajú sa tu aj stúpania, klesania a kľukaté časti.

Je trasa vhodná aj pre menšie deti?

Záleží na schopnostiach konkrétneho dieťaťa. My sme počas výletu nechávali deti jazdiť vlastným tempom. Na náročnejších úsekoch dcéra bicykel radšej tlačila, zatiaľ čo syn niektoré úseky absolvoval so mnou. Preto odporúčame neponáhľať sa a prispôsobiť výlet deťom.

Čo sa nachádza na Halmešskom rozprávkovom chodníku?

Na trase sa nachádzajú rozprávkové stanovištia, príbehy, QR kódy, úlohy s písmenami, drevené postavičky, posedenia, malé ihriská a množstvo prírodných zákutí pri vodnom toku Gidra.

Oplatí sa výlet spojiť s návštevou vyhliadky v Jablonci?

Za nás určite áno. My sme sa na vyhliadku vybrali na začiatku aj na konci výletu. Pri dobrej viditeľnosti sme mali krásny výhľad na Karpaty s Červeným Kameňom a na opačnú stranu smerom na Trnavu a Piešťany.

A čo si z výletu odnášame?

Asi najmä jednu vec.

Výlet, ktorý vyzeral ako obyčajné popoludnie, sa skončil úžasným zážitkom.

A presne preto sa radi vraciame na bicykle.

Nikdy totiž neviete, čo vás čaká za ďalšou zákrutou.

Možno ďalšie stanovište.

Možno ihrisko.

Možno krásny výhľad.

A možno...

rak v rieke.

A práve tieto neplánované momenty sú podľa nás tým najkrajším, čo si z rodinných výletov odnášame.