Z Piešťan do Hlohovca na bicykli s deťmi

Niektoré výlety plánujete celé dni. Premyslíte trasu, zastávky aj to, koľko kilometrov približne prejdete.

A potom príde deň, keď sa všetko zmení.

Presne tak dopadol aj náš rodinný cyklovýlet. Pôvodne sme si naplánovali pohodový deň v Piešťanoch. Chceli sme sa previezť mestom, navštíviť Kúpeľný ostrov, pozrieť si Sĺňavu a užiť si nenáročný výlet.

Keďže naša 5-ročná dcéra dovtedy zvládla na bicykli maximálne približne 12 kilometrov, nič odvážnejšie sme ani neplánovali.

Lenže nakoniec bolo všetko úplne inak.

Domov sme sa vracali s úsmevom, množstvom zážitkov a s vedomím, že dcéra zvládla odšliapať takmer 36 kilometrov.

Náš prvý výlet so štyrmi bicyklami

Musím sa priznať, že ešte pred odchodom som mal ako rodič mierne obavy.

Bol to totiž náš úplne prvý výlet, na ktorý sme vyrážali so štyrmi bicyklami.

Doteraz sme pri cestovaní mimo Trnavy fungovali jednoduchšie. Dcéra sedela v detskej cyklosedačke, takže sme mali len tri bicykle a všetko bolo o niečo jednoduchšie.

Tentoraz však išla na vlastnom bicykli.

Aj preto som bol zvedavý, ako zvládneme cestovanie vlakom, nakladanie bicyklov aj samotnú trasu.

O cestovaní vlakmi s bicyklami by sa pritom dal napísať samostatný článok. A myslím si, že sa k tomu určite ešte vrátime.

Na dobrý výlet nestačí len bicykel

Pred každým výletom sa snažíme pripraviť aj na situácie, ktoré možno vôbec nenastanú.

Možno začne pršať.

Možno sa ochladí.

Možno budeme vonku dlhšie, ako sme plánovali.

Práve preto si vždy balíme veci tak, aby nás nič neprekvapilo.

Tentoraz sme si zobrali nepremokavý batoh Ortlieb, do ktorého putovali všetky veci, ktoré sme chceli udržať v suchu aj v prípade dažďa.

Samozrejmosťou bolo ovocie, náhradné oblečenie, veci pre deti a všetko potrebné, ak by sa rozfúkalo alebo začalo pršať.

Jednu vec však už nikdy nepodceňujeme.

Vodu.

Na jednom z našich predchádzajúcich výletov sme jej mali málo a úprimne, nebola to skúsenosť, ktorú by sme chceli zopakovať.

Odvtedy radšej vezieme viac vody, ako by sme nakoniec potrebovali.

Ak používate klasický batoh, ktorý nie je vodeodolný, odporúčame pribaliť si aj Ortlieb Dry Bag.

Je to jednoduché riešenie, ktoré nám už viackrát pomohlo.

Stačí do neho vložiť telefón, doklady, peňaženku alebo inú elektroniku, vytlačiť vzduch, niekoľkokrát zrolovať hornú časť a zapnúť pracku.

Za pár sekúnd máte istotu, že všetko zostane suché.

Sú to presne tie drobnosti, ktoré človek ocení až vo chvíli, keď ho na výlete prekvapí počasie.

Cesta vlakom do Piešťan nás trochu zaskočila

Z domu sme vyrazili smerom na železničnú stanicu.

Vybrali sme si rýchlik Považan, ktorý premáva na trase Bratislava – Žilina.

Vedeli sme totiž, že zvyčajne býva nasadená nízkopodlažná súprava, a preto sme očakávali pohodlné nakladanie bicyklov.

Lenže tentoraz prišla klasická vlaková súprava.

Miesta na bicykle boli iba tri.

Povedali sme si, že to ešte nebude problém. Dcéra má predsa len veľkosť bicykla 20" , takže sme verili, že sa nejako zmestíme.

To najväčšie prekvapenie však prišlo o pár sekúnd neskôr.

Sprievodca odpískal odchod vlaku ešte počas nakladania bicyklov.

Dva bicykle sme doslova hodili do uličky, len aby sme vôbec stihli nastúpiť.

Pri kontrole lístkov sme sprievodcovi slušne, ale dôrazne povedali, že by bolo dobré počkať, kým cestujúci stihnú bezpečne naložiť alebo vyložiť všetky bicykle.

Našťastie pri vystupovaní v Piešťanoch už všetko prebehlo oveľa pokojnejšie.

Vlak počkal, my sme si bez stresu povykladali bicykle a mohli sme konečne vyraziť.

Piešťany na bicykli

Zo železničnej stanice sme pokračovali smerom do centra okolo autobusovej stanice.

Je to veľmi príjemná časť mesta.

Po ceste je množstvo stromov, takže aj počas horúcich dní poskytujú príjemný tieň.

Postupne sme sa cez uličky dostali ku Kolonádnemu mostu.

Odtiaľ sme pokračovali chodníkom smerom ku Cyklopointu Lodenica.

Treba však ísť opatrne.

Chodník nie je veľmi široký a pohybuje sa tu veľa chodcov aj cyklistov.

Za mostom sa môžete rozhodnúť, či pôjdete hornou alebo spodnou trasou.

My sme si vybrali spodnou cestou.

Podľa nás je príjemnejšia, pretože v niektorých úsekoch ponúka dostatok tieňa, čo počas leta ocenia najmä rodiny s deťmi.

Na jej konci sa nachádza spomínaní Cyklopoint Lodenica a hneď pod ním Reštaurácia Ziwel.

Práve tu sme si dali prvú väčšiu prestávku.

Zmrzlina padla vhod.

Rovnako aj studené nápoje.

Ak pôjdete touto trasou s deťmi, určite odporúčame na chvíľu zastaviť.

Dobre sa tu najete a hneď vedľa terasy je detské ihrisko.

Kým si rodičia oddýchnu, deti sa môžu bez problémov vyšantiť.

Takéto zastávky sú podľa nás pri rodinných cyklovýletoch rovnako dôležité ako samotná cesta.

Sĺňava, vodné lyžovanie a chvíľa oddychu

Po krátkej prestávke sme pokračovali smerom na Sĺňavu a Siesta pláž.

Cestou sme sa ešte zastavili pri areáli vodného lyžovania.

Práve prebiehali ukážky jazdcov na vodných lyžiach a musím povedať, že to bol zážitok nielen pre deti.

S nadšením sledovali, ako ich za člnom ťahá lano a ako predvádzajú rôzne triky na hladine.

Na Siesta pláži sme si konečne dopriali trochu oddychu.

Deti okamžite zmizli pri vode.

Stavali malé hrádze, hádzali kamienky, behali po brehu a sledovali lode plaviace sa po priehrade.

Po kilometroch v sedle to bol presne ten oddych, ktorý sme všetci potrebovali.

A práve tu vznikol nápad, ktorý zmenil celý náš deň.

Pozreli sme sa na seba a padla jednoduchá otázka.

"Čo keby sme pokračovali až do Hlohovca po Vážskej cyklomagistrále?"

Priznám sa, že vo mne sa okamžite ozvali pochybnosti.

Trasu sme vôbec nepoznali.

Dcéra dovtedy nikdy nešla viac ako približne 12 kilometrov.

Na druhej strane vyzerala plná energie.

Chvíľu sme váhali.

Nakoniec sme si povedali jediné.

Vodné dielo pri Sĺňave stojí za krátku odbočku

Skôr než sme sa definitívne rozhodli pokračovať smerom na Hlohovec, spravili sme si ešte jednu krátku zachádzku.

Vybrali sme sa k vodnému dielu, ktoré sa nachádza len kúsok od Siesta pláže.

A musím povedať, že to rozhodne stálo za to.

Po vodnom diele sa môžete previezť na bicykli z jednej strany na druhú a je to zážitok, ktorý odporúčame nevynechať. Výhľady na okolie sú krásne a človek si tu na chvíľu uvedomí, aké pokojné miesto Sĺňava vlastne je.

Ak budete plánovať cyklovýlet po okolí Piešťan, určite si na túto krátku odbočku nechajte pár minút.

Začína Vážska magistrála

Po návšteve vodného diela sme sa vrátili späť smerom k Siesta pláži až na miesto, kde pod sústavou potrubí schádza cesta na panelovú komunikáciu.

Práve odtiaľ sme sa vydali smerom na Hlohovec.

Najskôr prejdete popri rodinných domoch. Na križovatke odbočíte doľava a následne pokračujete popri záhradkárskej oblasti stále rovno popri Váhu až do Drahoviec.

Je to úsek, kde si človek konečne začne naplno užívať jazdu.

Premávka prakticky zmizne, okolo vás je príroda a cesta je príjemne pokojná.

Výhľady, ktoré nás príjemne prekvapili

Pri moste v Drahovciach sa nám otvorili nádherné výhľady.

Pred nami sa objavili Malé Karpaty, Čachtické Karpaty, na horizonte bolo vidieť hrad Čachtice a dokonca aj vysielač Veľká Javorina.

Takéto momenty máme na výletoch najradšej.

Človek sa na chvíľu zastaví, obzrie sa okolo seba a uvedomí si, koľko pekných miest máme doslova za rohom.

Tentoraz sme mali navyše aj malý bonus.

Práve v tej chvíli sme sledovali lietadlo, ktoré pomaly klesalo na pristátie.

Možno je to drobnosť, ale práve takéto okamihy robia výlety s deťmi výnimočnými.

Pokračujeme popri kanáli

Za mostom pokračuje Vážska magistrála po druhej strane a opäť vedie popri kanáli.

Treba však počítať s tým, že v tomto úseku už jazdia aj autá.

Našťastie sme stretli len ohľaduplných vodičov, ktorí nás bezpečne obchádzali, takže sme sa cítili komfortne.

Na konci tejto časti trasy sa cesta rozdeľuje.

Môžete pokračovať doprava po štrkovej ceste, ktorú sme si vybrali aj my, alebo sa vydať doľava okolo štrkovísk, odkiaľ sa dostanete k ďalšiemu stavidlu na Váhu.

Odtiaľ už pokračujete stále rovno až k mostu vedúcemu do Maduníc.

Prestávka v Maduniciach prišla vhod

Po prejazde mostom sme pokračovali rovno do dediny.

Za hasičskou stanicou sme odbočili doprava ku krčme na štadióne.

Práve tu sme si dopriali ďalšiu prestávku.

Deti sa najedli, my sme si oddýchli pri studenom nápoji a doplnili zásoby vody.

A to bolo veľmi dôležité.

Do Hlohovca nás totiž čakala ešte poriadna časť trasy.

Pri rodinných cyklovýletoch sme sa už naučili jednu vec.

Keď deti povedia, že sú ešte v pohode, neznamená to, že netreba zastaviť.

Práve pravidelné prestávky sú podľa nás dôvodom, prečo zvládnu prejsť oveľa viac kilometrov, než by človek očakával.

Nejde o to pretekať sa.

Ide o to, aby si výlet užila celá rodina.

Panelová cesta popri Váhu

Po oddychu sme sa vrátili späť k mostu.

Ešte pred mostom sme odbočili doprava okolo čističky na panelovú cestu.

Tá vedie dlhé kilometre popri rieke smerom na Hlohovec.

Treba však počítať s tým, že panelová cesta už má niečo za sebou.

Na viacerých miestach sú nerovnosti, praskliny aj diery, preto odporúčame jazdiť opatrnejšie, najmä ak idete s deťmi.

Na druhej strane má tento úsek svoje neopakovateľné čaro.

Od chvíle, keď sa naň napojíte, máte Hlohovecký zámok takmer neustále pred sebou.

Je to príjemný pocit.

Aj keď ešte stále šliapete, vidíte svoj cieľ a máte pocit, že sa k nemu postupne približujete.

Popri ceste míňate aj Leopoldovské rybníky, ktoré celej trase dodávajú pokojnejšiu atmosféru.

Aj navigácia sa môže pomýliť

Keď sme dorazili na rázcestie Kozí vrch, boli sme presvedčení, že správna cesta je tá, ktorá vyzerala širšia a lepšie prejazdná.

Vyzeralo to logicky.

Tak sme sa po nej vybrali.

Po chvíli však cesta skončila.

Najskôr sa zmenila na úzky chodník a o pár metrov neskôr nás zaviedla priamo do hustého porastu.

Tam jednoducho končila.

Neostávalo nám nič iné, len sa otočiť a vrátiť späť.

Na naše prekvapenie bola správna práve tá cesta, ktorú sme najskôr zavrhli.

Nebola taká výrazná, ale práve ona nás vyviedla na pole.

Odtiaľ pokračovala doľava cez pole a cez malý lesík až k železničnému mostu v Hlohovci.

Bicykle sme museli na most vytlačiť, no odtiaľ už zostával len posledný krátky úsek do centra mesta cez rieku.

Keď sme dorazili na železničnú stanicu, mali sme dobrý pocit.

Nie preto, že by sme boli unavení.

Ale preto, že sme si uvedomili, že plánovaný pohodový výlet po Piešťanoch sa zmenil na poriadne cyklistické dobrodružstvo.

Cesta vlakom späť priniesla ďalšie prekvapenie

Zo železničnej stanice v Hlohovci sme už nechceli nič riskovať.

Poučení z cesty do Piešťan sme si vybrali nízkopodlažný motorový vlak smerujúci z Nitry, pretože sme predpokladali, že nakladanie bicyklov bude jednoduchšie.

Aj tentoraz nás však čakalo malé prekvapenie.

Držiaky na bicykle boli síce pripravené, no naše horské bicykle do nich jednoducho nepasovali. Boli navrhnuté skôr pre užšie cestné bicykle, takže ich nebolo možné bezpečne zavesiť.

Nakoniec sme všetky štyri bicykle uložili do jedného zo širších priestorov vo vlaku.

Nebolo to ideálne riešenie, ale fungovalo a cesta domov už prebehla bez ďalších komplikácií.

Práve pri takýchto výletoch si človek uvedomí, že nie všetko ide vždy podľa plánu. Občas sa jednoducho treba prispôsobiť situácii a pokračovať ďalej.

Ešte jedna zmrzlina na záver

Po príchode do Trnavy sme sa ešte neponáhľali domov.

Prešli sme sa na bicykloch mestom, dopriali si zaslúženú zmrzlinu a až potom sme sa plní zážitkov vydali domov.

Bol to ten príjemný pocit únavy, keď síce bolia nohy, ale v hlave vám zostávajú len pekné spomienky.

Na koho sme boli najviac hrdí?

Ak si však niekto zaslúži najväčšiu pochvalu, bola to jednoznačne naša dcéra.

Od Piešťan po Hlohovec jej hodinky ukázali približne 30 kilometrov a ďalších približne 6 kilometrov najazdila ešte po Trnave.

Spolu teda zvládla takmer 36 kilometrov.

Úprimne?

Ráno by nám ani nenapadlo, že niečo také zvládne.

A práve to nám opäť potvrdilo, že deti nás často dokážu prekvapiť oveľa viac, ako si myslíme.

Samozrejme, nebolo to len o kilometroch.

Počas celej trasy sme robili pravidelné prestávky, nechali sme ju oddýchnuť, napiť sa, najesť sa a chvíľu sa hrať.

Nikdy sme sa nikam neponáhľali.

Podľa nás je to práve dôvod, prečo výlet zvládla bez zbytočného stresu.

Pri výletoch s deťmi totiž nejde o rýchlosť ani o rekordy.

Ide o spoločný čas.

Výlet, ktorý nás naučil viac, ako sme čakali

Keď sa dnes na celý deň pozeráme spätne, uvedomujeme si jednu vec.

Najkrajšie výlety často nie sú tie, ktoré máte dokonale naplánované.

Sú to tie, pri ktorých sa odvážite trochu zmeniť plán.

Keby sme zostali pri pôvodnej myšlienke previezť sa len po Piešťanoch, určite by sme si deň užili.

Ale nikdy by sme nezistili, že naša dcéra zvládne prejsť takmer 36 kilometrov.

Nikdy by sme neobjavili krásne úseky Vážskej cyklomagistrály.

Nikdy by sme nevideli výhľady od Drahoviec, pokoj pri Váhu ani miesta, na ktoré sa určite ešte vrátime.

A práve preto máme rodinné cyklovýlety tak radi.

Nie sú o tom, koľko kilometrov prejdete.

Nie sú ani o tom, koľko vrcholov zdoláte.

Sú o spoločných zážitkoch, na ktoré budú raz spomínať naše deti.

Naše odporúčanie na záver

Ak premýšľate nad nenáročným rodinným cyklovýletom v okolí Piešťan, túto trasu môžeme s čistým svedomím odporučiť.

Nemusíte pritom absolvovať celú trasu až do Hlohovca.

Pokojne si užite len Piešťany, Kúpeľný ostrov, Sĺňavu alebo časť Vážskej cyklomagistrály.

Aj to stojí za to.

Ak sa však počas výletu rozhodnete pokračovať ďalej, možno budete nakoniec rovnako prekvapení ako my.

A možno zistíte, že vaše deti dokážu oveľa viac, než ste si ráno mysleli.

Stačí im dať čas, robiť prestávky a nechať ich objavovať svet vlastným tempom.

Pretože práve o tom sú podľa nás tie najkrajšie rodinné výlety.

Často kladené otázky

Je trasa z Piešťan do Hlohovca vhodná pre deti?

Áno, podľa našej skúsenosti je táto trasa vhodná aj pre rodiny s deťmi. Je však potrebné prispôsobiť tempo schopnostiam dieťaťa, robiť pravidelné prestávky a nezabudnúť na dostatok vody. Naša 5-ročná dcéra zvládla trasu približne 30 km z Piešťan do Hlohovca, no počas celého dňa sme často oddychovali.

Aký je povrch cyklotrasy medzi Piešťanmi a Hlohovcom?

Trasa vedie po kombinácii asfaltových ciest, panelových komunikácií a kratších štrkových úsekov. Niektoré panelové cesty majú nerovnosti a diery, preto odporúčame jazdiť opatrnejšie, najmä ak idete s menšími deťmi alebo s cyklovozíkom.

Dá sa trasa absolvovať aj s cyklovozíkom?

Áno. Väčšina trasy je bez problémov prejazdná aj s kvalitným cyklovozíkom. Pri niektorých úsekoch so štrkom alebo nerovným panelovým povrchom je potrebné znížiť rýchlosť a zvýšiť opatrnosť.

Kde sa dá počas trasy občerstviť?

My sme sa zastavili v Reštaurácii Ziwel pri Lodenici v Piešťanoch, kde sme si dali zmrzlinu a nápoje. Ďalšiu prestávku sme absolvovali v Maduniciach pri štadióne, kde sme sa najedli a doplnili zásoby vody. V letných mesiacoch odporúčame mať so sebou aj vlastné občerstvenie.

Dá sa ísť z Piešťan do Hlohovca vlakom aj s bicyklom?

Áno, ale odporúčame počítať s tým, že kapacita na bicykle sa môže líšiť podľa typu vlaku. My sme mali rozdielnu skúsenosť pri ceste tam aj späť. Preto odporúčame prísť na nástupište s predstihom a pripraviť sa aj na situáciu, že vlak nebude mať očakávané usporiadanie.

Koľko vody odporúčame na takýto výlet?

Množstvo závisí od počasia, ale určite sa oplatí vziať viac, než si myslíte, že budete potrebovať. My sme sa už raz poučili, keď sme vody zobrali málo, a odvtedy ju pri rodinných výletoch nepodceňujeme. Počas trasy je síce možné vodu doplniť, no nie všade.

Aké vybavenie odporúčame na rodinný cyklovýlet?

Okrem prilby by nemalo chýbať náhradné oblečenie, občerstvenie, lekárnička, dostatok vody a nepremokavý batoh alebo vak na ochranu dokladov a elektroniky. Pri dlhších trasách sa oplatí myslieť aj na oblečenie do vetra alebo dažďa, pretože počasie sa môže rýchlo zmeniť.

Oplatí sa absolvovať celú trasu až do Hlohovca?

Určite áno, ak máte dostatok času a chuť na dlhší výlet. Ak však idete s menšími deťmi alebo nechcete absolvovať celú trasu, príjemným zážitkom je aj samotná jazda po Piešťanoch, Kúpeľnom ostrove, okolí Sĺňavy alebo po časti Vážskej cyklomagistrály.