Prvé šliapanie po zime: Rodinný cyklovýlet po Trnave, ktorý nás naladil na celú sezónu
Zima síce ešte úplne nepovedala zbohom, ale my sme sa rozhodli, že čakať nebudeme. Prvá februárová sobota sa stala tým pravým dňom, kedy sme vytiahli bicykle z garáže a vyrazili na náš prvý tohtoročný cyklovýlet po Trnave. A musím povedať – lepšie rozhodnutie sme urobiť nemohli.
Príprava: Servis bicyklov a jedno veľké prekvapenie
Každý dobrý výlet začína dobrou prípravou. Ešte pred samotnou jazdou sme si dôkladne skontrolovali a urobili základný servis na bicykle – namazali reťaze, napumpovali pneumatiky a uistili sa, že je všetko v poriadku. No najväčšie vzrušenie toho poobedia nepatrilo servisu, ale nášmu synovi.
Ten totiž absolvoval svoju úplne prvú jazdu na novom bicykli. Pôvodne sme pre neho zvažovali veľkosť - 24 palcov, no nakoniec sme sa rozhodli rovno pre väčší – 26-palcový model. Keďže má len 8 rokov, priznám sa, mali sme trochu obavy, či to zvládne. Či nebude bicykel príliš veľký, príliš ťažký, príliš... všeličo. Naše obavy sa však rozptýlili už v prvej minúte – sadol si naň, odrazil sa a jazdil, akoby na ňom jazdil celý život. Bol s ním stotožnený od prvého momentu a my sme si vydýchli s úsmevom na tvári.
Naša dcéra zvolila tentokrát iný prístup. Vypýtala sa na prednú sedačku a rozhodla sa, že prvú jarnú jazdu si vychutná pohodlne – viezť sa a pozorovať svet okolo seba.
Trasa: Slávia – Hajdóczyho ulica – Cukrová – Štrky – Nemečanka – Zelený kríček - Slávia
Vyrazili sme smerom na Sláviu a odtiaľ sme pokračovali po Hajdóczyho ulici až na jej koniec, kde sme sa stočili smerom na Cukrovú ulicu. Chvíľu sme sa síce rozprávali o tom, či neprejdeme cez pole priamo na Štrky, no nakoniec sme od toho upustili. Po zime je pole ešte mokré a blativé a takáto jazda by rozhodne nebola príjemná. Cestu po poli si necháme na neskôr – keď pôda vyschne a terén bude priaznivejší.
Pri nových bytovkách na Cukrovej ulici sme odbočili smerom k Sessleru, prešli sme celú cestu až na koniec a potom sme sa plynule napojili na cestu vedúcu na Štrky uˇˇž mimo premávky.
Príjemné prekvapenie: Výhľad sa zlepšil!
Na tejto trase ma milo prekvapila jedna vec – všetky kríky pozdĺž cesty, kde je prechod boli vyrezané. Výhľad na obe strany je teraz oveľa lepší a prechod na druhú stranu cesty je bezpečnejší. Nie je to maličkosť – ešte v jednom z predchádzajúcich článkov som písal o probléme so zlou viditeľnosťou práve na tomto úseku. Teraz je situácia výrazne lepšia a cyklisti aj chodci si môžu vydýchnuť.
Prestávka na Štrky: Ryby, čerstvý vzduch a desiata
Na Štrky sme dorazili s dobrou náladou a rozhodli sme sa tu urobiť zaslúženú prestávku. Prechádzali sme sa po okolí, vychutnávali pokojnú atmosféru a samozrejme, kontrolovali sme jazierko. Po kratšej prechádzke sme si rozložili desiatu, dobili baterky a vyrazili ďalej.
Nemečanka: Vagóny a koľaje
Ďalšia zastávka patrila Nemečanke – miestu, ktoré má v našej rodine zvláštne miesto. Od mala sem chodíme obdivovať odstavené vagóny so synom. Nie len tie dva legendárne vagóny v areáli priemyselného parku, ale aj rôzne ďalšie, ktoré stoja na odstavných koľajach. Pre deti je to vždy malé dobrodružstvo – akoby sme objavovali niečo tajomné a zabudnuté. A úprimne, aj nás dospelých to stále baví.
Záver: Zelený krížik, Slávia a domov za tmy
Z Nemečanky sme zamierili späť do mesta – smerom na Zelený kríček. Odtiaľ sme sa ešte zastavili na Slávii, kde si deti trochu zašantili, a potom sme sa pomaly, za postupne padajúcej tmy, vydali domov.
Výlet nebol dlhý, trasa nebola náročná – ale to ani nebolo cieľom. Cieľom bolo vytrhnúť sa zo zimnej letargie, nadýchnuť sa čerstvého vzduchu a stráviť sobotu spolu ako rodina na bicykloch. A to sa nám podarilo na jednotku.
Na záver
Prvá jazda po zimnej prestávke má vždy niečo čarovné. Telo si pomaly spomína na pohyb, hlava sa čistí a nálada stúpa s každým otočením pedálov. Náš syn zvládol nový bicykel na výbornú, dcéra si užila pohodlnú jazdu a my rodičia sme boli šťastní, že sme to nevzdali a vyrazili.
Už sa tešíme na ďalšie tohtoročné výlety – a vás pozývame, aby ste nás sledovali!
